Dnes to bude na aktuálnu tému. Akú cenu má ľudské zdravie? Doktor P. Lipták hovoril o tom, ako sa v zdravotníctve berú úplatky. Natvrdo. Kto je chudobný, má smolu. A vlastne to ani nie je úplatok, ale finančný dar.
Lipták svojím hlúpym vyjadrením pobúril verejnú mienku. Už sa do toho angažuje aj generálny prokurátor. Všetci svorne hovoria o hyenizme, o vydieračoch v bielych plášťoch.
Treba si však povedať: „Dobré ráno, stará mama.“ Pretože takto funguje regulovaný systém. Nie som zástanca voľného trhu, ale zdravotníctvo ukazuje to najhoršie, čo sa môže v štátom regulovanom systéme diať.
Každý pracujúci človek platí POVINNÉ zdravotné a nemocenské poistenie. Ide o nemalé peniaze (pozrite sa na výplatnú pásku). Ergo si myslí, že keď ochorie, štát jeho ošetrenie z veľkej časti preplatí. Peniaze putujú do zdravotnej poisťovne. Lekár výkon urobí, uplatní si v poisťovni nárok, a tá mu ho nepreplatí. Takže lekár, ako to už v každom spoločenstve chodí, hľadá spôsob, ako výpadok príjmu nahradiť. Keďže je jeho produktom zdravie a často aj ľudský život, môže si pýtať prakticky akúkoľvek hodnotu od zákazníka, teda pacienta. Navyše je tu faktor časového tlaku („ak to neuzdravíme, budú trvalé následky“), takže kupujúci (pacient) je pod tlakom a v nevýhode. Lekárovi peniaze teda dá.
Zákon je postavený tak, že trestného činu sa dopúšťa nielen ten, čo úplatok berie, ale aj ten, čo ho dáva. Pacient je teda donútený k trestnému činu a bol by blbý, keby sa priznal. Pod rúškom ticha a diskrétnosti takto prejdú peniaze z rúk pacienta do rúk lekára.
Všetkým to tak (okrem pacienta) vyhovuje. Lekár má financie a nerepce, Ministerstvo zdravotníctva nemusí riešiť nespokojného lekára, zdravotná poisťovňa ušetrila a v konečnom dôsledku aj pacient je rád, že si „kúpil“ lepšiu starostlivosť.
Lipták nemotorne a dosť hlúpo popísal fakty. Napraviť to však musí minister. Nie tým, že ukameňuje Liptáka, aj keď si to zaslúži. Musí napraviť systém.
Keď sa narodili naše deti, nemuseli sme pôrodníka uplácať. Zaplatili sme oficiálnu sumu za účasť vybraného pôrodníka pri pôrode. Ten si sumu podľa vopred určených pravidiel rozdelil s nemocnicou. Nikoho sme nepodmazávali, akurát ostal hlúpy pocit z toho, že prečo platím vlasne odvody. Túto myšlienku však štát nemôže a ani nechce pripustiť. Nikto nesmie spochybniť oprávnenosť odvodov, lebo by štát došiel o príjmy.
Liptákova kauza vyplavila základný problém. Zmluva, ktorú uzatvárame so štátom, štát neplní. My mu dávame veľkú časť svojho príjmu za to, aby nám zabezpečil určité služby ako školstvo a zdravotníctvo.
Ak si zmluvný partner neplní povinnosti zo zmluvy, nasleduje zmluvná sankcia alebo vypovedanie zmluvy. Ak si ju neplní štát, veľa možností nie je. Aj tých zopár demokratických ako referendum alebo voľby slovač ignoruje. Ako hovorí premiér, slováci majú unikátnu mieru výdrže.
Systém je chorý. Dobre nám tak. Ak si nevieme bojovať za to, aby štát plnil svoju časť zmluvy, tak si nič iné ako chorý systém ani nezaslúžime.